Náš svet

Autor: Jana Ďurišová | 1.4.2015 o 21:39 | (upravené 2.4.2015 o 20:09) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  159x

Zamyslená a schúlená do klbka sedím pred praskajúcim krbom a pozerám do ohňa. Akoby som v ňom hľadala odpoveď. No márne. Sedíš oproti mne na sedačke, pozeráš na víno v pohári a zvláštne na mňa hľadíš. Asi tiež premýšľaš, tak ako ja.

Uvažujem nad nami už toľký krát. Toľko večerov už bolo preplnených myšlienkami na nás dvoch a ja som stále nenašla riešenie. Asi je to všetko ťažšie, než som si myslela. Nerozumiem sama sebe, ale tebe rozumiem dokonale. Prečo je to tak? Prečo mám pocit, že ťa poznám lepšie ako seba, svoju myseľ, svoje telo?

 

Nebolo to až tak dávno, keď sme sa po prvýkrát stretli, no obom nám to pripadá, ako keby sa poznáme večnosť. Akoby sme už celý život spolu a pritom spolu nie sme vôbec. Naše občasné stretnutia sú plné krásnych slov, dvojzmyslov, lichôtok, komplimentov, objatí a letmých dotykov. Máš ma a predsa nie som tvoja. Dobre vieš, že ani nikdy nebudem a predsa to akceptuješ. A ja tiež. Keď sme spolu, čas sa pre mňa zastaví, lebo viem, že ako náhle vyjdem z tvojich dverí, vrátim sa tam, do bežného života, v ktorom nie som šťastná. Do sveta, kde všetko funguje inak a keď ťa náhodou stretnem na ulici, nemôžem sa na teba usmiať alebo ťa objať. To formálne ahoj, v tom cudzom svete ma zabíja. Pomaly, ale dôkladne. Ten strach, keď musím opustiť tvoju veľkú náruč, náš spoločný, bezpečný svet mi nedovoľuje rozumne uvažovať. Inak by som už asi dávno niečo urobila pre to, aby  tento náš  svet nebol len za dverami tvojho bytu.

Niekedy si spomeniem, ako to medzi nami vlastne začalo. Ten zvláštny vzťah, ktorý ani neviem pomenovať. Bolo to pravdepodobne hneď v prvý deň, keď som ťa uvidela a tvoje oči sa na mňa usmiali spoza okuliarov, ktoré ti tak pristanú. Neverila by som, že sa to raz stane, že s človekom, ako si ty, si budem tak dokonale „ne“ rozumieť. A predsa. Prišlo to samo, nečakane a ani jeden z nás sa tomu nebránil. Už toľkokrát som povedala, že tento náš „vzťah“ je taký čarovný a zvláštny, že sex by ho určite pokazil. A prečo to robiť? Obom nám to vyhovuje tak, ako to je. Alebo nie? Máme jeden v druhom oporu, priateľa, dokážeme sa rozprávať očami, preberať spolu najrôznejšie témy, flirtovať... Netvrdím, tú túžbu medzi nami mám niekedy problém ovládnuť  a preto radšej odídem. Nie kvôli tebe, ale kvôli nám. Bojím sa, že prídem o tak úžasného človeka, ako si ty. A to by ma zabilo. To, čo k tebe cítim, je niečo tak neobyčajné krásne, zvláštne a zároveň zlé. Nemala by som. V tom inom, skutočnom svete, som predsa vydatá. Ale či som šťastná, na to sa ma nikto nepýta. A ja nie som. Neviem byť. Veď akoby som mohla, keď tam nemám teba. Tebe patrí moja myseľ a srdce, no moje telo patrí niekomu inému. Neprestávam nad tým rozmýšľať a zrazu sa pristihnem pri tom, že mi srdce bije presne tak isto, ako keď sa ma ty dotkneš.

Musím ísť. Hoci nechcem, musím sa vrátiť do toho druhého sveta a tváriť sa dokonale. V tom svete plnom strachu z toho, čo bude, z toho, kedy budem znova v bezpečí stien tvojho bytu, sa cítim osamelá a nemilovaná. Som tou, ktorou ma chcú mať ostatní, nie sama sebou. Dovtedy, kým nebudem opäť s tebou.

Na líce ti dám letmý, skoro neciteľný bozk a takmer nepočujem tvoje nechoď. Zatváram dvere nášho spoločného sveta a na čas vchádzam zase do 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?